Choď na obsah Choď na menu
 


Damiánsky kríž

30. 5. 2008

 Ikona Osláveného Krista zo San Damiana

Obrázok

 

 

Keď sa po svojom návrate modlil v kostole San Damiano, prehovoril k nemu Kristus z kríža. Trikrát zopakoval: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol, v ktorom sa práve modlil. Neskôr podobne opravil aj dnes už neexistujúci kostol San Pietro della Spina a kostol Santa Maria degli Angeli neďaleko Assisi, známejší pod názvom Porciunkula.

Tento kostolík pochádza zo 6.-7- stor. po Kr a v čase, keď ho sv. František objavil, bol poškodený a opustený. A práve na tomto mieste sa sv. František dostal do kontaktu s krížom, ktorý v ňom zanechal hlbokú stopu. Tento kríž dostal neskôr pomenovanie podľa tohto kostolíka – kríž zo San Damiana.

Práve pred týmto krížom sv. František trávil celé dni a táto kontemplácia sa premenila na mystiku kríža, ktorá ho sprevádzala až do konca života. Aj preto svoje listy podpisoval znakom kríža („t“) a rehoľné rúcho nechal upraviť tak, aby pripomínalo tento znak. V súčasnosti sa kríž z kostolíka sv. Damiána nachádza v jednej z kaplniek Baziliky sv. Kláry v Assisi. Od začiatku patril k najcennejším františkánskym relikviám a dnes patrí vo svete k najčastejšie reprodukovaným ikonám Ukrižovaného Krista.

 

Kto sú tie veľké postavy na ikone?

    Mária je na čestnom mieste: „Po tvojej pravici, Pane, stojí kráľovná ozdobená zlatom z ofíru.“ (Ž 45,10) Jej tmavočervené šaty predstavujú intenzívnu lásku a fialová tunika je symbolom archy zmluvy, ktorá bola vnútri vyložená purpurom. Tak i Mária mala v sebe miesto pre Boha.
    Ján - milovaný učeník, má výnimočné miesto medzi Kristom a Máriou. Pri pohľade na nich počujeme slová: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19,27) Je v ružovom odeve, ktorý tu znamená lásku k večnej Múdrosti. Biela tunika zasa víťazstvo nad telom, dokonalú čistotu.
    Mária Magdalénana nej sa vypĺňajú slová: „Poslední budú prvými“. Vo svete bola prostitútka, teraz je najbližšie ku Kristovi. Má červený odev ako tá, ktorá viac milovala.
    Mária, Jakubova matka - na rozdiel od iných príbuzných sprevádzala Ježiša verne až na Kalváriu.
    Stotník, ktorý vyznal: „On bol naozaj Boží Syn.“ Je stotožňovaný s kráľovským úradníkom, ktorého syna Ježiš uzdravil a on ho nesie na ľavom ramene aj s celou svojou zachránenou rodinou. Podľa iného výkladu je tou malou postavičkou sám autor, ktorý sa chce nechať preniesť k Otcovi na ramenách jednej z veľkých postáv.
    Malé postavy sú Riman a Žid - (kohorta a stráž). Sú iba malými postavami, lebo ich úloha bola malá. Ježiš na kríži sám a v dobrovoľnej obete a poslušnosti dáva svoj život. Povedal: “Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,18). Tí, čo ho ukrižovali, naň teraz upierajú oči ako je napísané: „Uvidia, koho prebodli.“ (Jn 19, 37)

    Vpravo pri Ježišových nohách je kohút, ktorý ohlasuje Ježiša ako pravé svetlo. Poukazuje však aj na Petra a jeho „ranný príbeh.“ Hovorí nám: „Dávaj si pozor a nebuď si príliš istý. Už tu jeden taký bol...“

Symbolika farieb

Na celej ikone prevláda červená farba a vydáva svedectvo o Božej láske, pretože Boží Syn prelial vlastnú krv, z lásky k človeku. Milosť, ktorá dýcha z kríža preniká a napĺňa všetkých a všetko. Červená farba je tiež znakom Ducha Svätého a tak sa na tejto ikone stáva znakom jeho prítomnosti. Okrem toho vydáva svedectvo o tom, že tí ktorí stoja pod krížom, majú podiel na Baránkovej krvi.

Ďalšou výraznou farbou je čierna – vyjadruje absenciu svetla a tak sprítomňuje hriech, smrť, žiaľ, kráľovstvo mŕtvych, večnú temnotu a zlo. Kristus na kríži však svojím telom zakrýva čiernotu smrti, presvetľuje tmu.

Treťou výraznou farbou je zlatá – je znakom kráľovskej hodnosti a slávy. Táto farba vypĺňa svätožiaru okolo Kristovej hlavy. Nachádza sa aj na odeve Krista a okolo celého kríža. Zlatá farba je symbolom slnka a prenáša nás do iného času a priestoru, je vyjadrením božského nadpozemského sveta.

Postava Krista

Zobrazenie Krista s naširoko rozpätými rukami - akoby nás chcel objať, je znakom víťazstva. Ukrižovanie pripomínajú len rany na dlaniach, nohách a boku. Samotné zmŕtvychvstanie je tu vyjadrené predovšetkým postavou stojaceho Krista s otvorenými očami. Jeho postava pripomína výjavy z Apokalypsy (Zjv 5,6). Nesie na sebe znaky utrpenia a smrti a zároveň je zmŕtvychvstalý a vidieť v ňom plnosť života. Toto stvárnenie pripomína aj udalosť z večeradla po zmŕvychvstaní (Jn 20, 19-20). A vidieť takéhoto Krista, vedie k radosti. Jeho gesto roztvorených rúk, povzbudzuje k priblíženiu sa ku krížu (Jn 12, 32).

Ak sa na Kristove telo pozeráme spredu, akoby vypĺňalo kríž. Jeho telo je najjasnejším a najteplejším prvkom na kríži, pulzuje životom, žiari svetlom, ktoré osvecuje všetkých a všetko (Lk1, 78 a Jn 8, 12). Klement Alexandrijský píše: že pre tých, ktorí boli v temnote a uväznení v tieni smrti zažiarilo svetlo, je to svetlo večného života a každí, kto má na ňom účasť, žije. Spojenie Krista so svetlom, vyústilo v chápanie Krista ako slnka. A tak nedeľa – deň slnka (u rimanov) sa stala dňom Pána (u kresťanov). Ale späť k ikone. Ježišove telo na kríži je už oslávené, oslobodené od telesnosti, teda premenené.

Kristus na kríži je oblečený do pomerne dlhého symbolického rúcha. Odev naznačuje funkciu a spoločenské postavenie človeka a do istej miery aj jeho vnútorný stav. Podľa niektorých výkladov pás - ktorým je previazané rúcho, odkazuje na kňazské rúcho a postavu kráľa Dávida, teda je to rúcho nového kráľa a veľknaza. Iné tvrdenia hovoria, že ide o klasický odev, do ktorého boli oblečení mnísi, ale aj senátori a konzuli. Tento odev bol na kríži prizdobený zlatým pásom, ktorý odkazuje na rúcho byzantského cisára. Rúcho Krista je symbolom Ježišovej vlády a jeho kráľovskej hodnosti.

Kristová tvár je zastretá tieňom. Je to pravdepodobne spôsobené maliarskou technikou. Ikonopisec sa dlhšie venoval písaniu tváre, je na nej viacero vrstiev farby, okrem toho je na tenšom podklade, než ostatné časti ikony a tak na ňu inak pôsobí svetlo, prach, dym sviec a kadidiel. Táto teória však nemusí byť pravdivá (závisí od použitej techniky písania ikony). Ak by tvár naozaj bola zastretá tieňom, zrejme by odkazovala na skutočnosť, že Krista uvidíme z tváre do tváre, až vo večnosti.

Na kríži má Kristus otvorené oči. Sú znakom života, ale aj výrazom hlbokého duchovného života. Tieto oči priťahujú pozornosť, pozývajú do intímneho svetla vnútorného prežívania – do sveta duchovného života. A pozývajú k rozhovoru s Kristom. Je to stvárnenie Krista, ktorý kontempluje Otca. A tak jeho oči nás uvádzajú do vnútorného intímneho sveta, v ktorom Kristus nazerá Otca. Nielenže prenášajú náš pohľad na Otca, ale skrze jeho oči, sa nebeský Otec pozerá na nás a prihovára sa k nám.

Máme radi spoločnosť ľudí, ktorí sú veselí. A pri pohľade na tvár Krista, si možno všimnúť, že sa usmieva. Z jeho tváre žiari radosť a veselosť, akoby nás pozýval, aby sme sa nebáli a pristúpili k nemu. Chce pobývať v našej blízkosti…

Je tu znázornený aj jeden prvok, ktorý je pomerne jednoduché prehliadnuť a predsa má svoj význam – Kristove ucho. Tento znak nám pripomína, že ikona nielen predstavuje, odhaľuje a objavuje tajomstvo (pravdu), ale vie aj počúvať. Pozýva nás k tomu, aby sme pred ňou vyslovili svoje slová a predovšetkým slová modlitby a zároveň nás uisťuje, že Boh naše slová vypočuje.

Ježišov krk je smerom k trupu výrazne rozšírený. Môže to byť znakom vanutia Ducha, ktorého Pán vlastní a odovzdáva ľuďom (Jn 20,22). Ale nemusí. V dobe, kedy vznikla ikona kríža, sa totiž pri písaní ikon nekládol veľký dôraz, na proporcie tela.

Krv, ktorá prúdi celým telom, je nositeľom života. A krv na kríži netečie, ale tryská - z temnej smrti tryská život. A tak miesta rán na rukách, nohách a boku nie sú bolestivými ranami, ale žriedlami, z ktorých máme načerpať život. V týchto ranách sa ukrýva naše uzdravenie. Okrem toho, krv z Ježišových rúk steká na tých, čo stoja pod krížom (Zjv 7, 14). Táto krv prináša oslobodenie a vykúpenie, je krvou novej zmluvy (Hebr 9, 14). Krv preliata na kríži sa stáva nápojom večného života a očisťuje nás od každého hriechu (Ez 47, 1-12).

Kedysi hlava s dlhými vlasmi symbolizovala obraz slnka s jeho lúčmi. V staroveku nosili dlhé vlasy kňazi a v stredoveku sa stali znakom príslušnosti k vyššej spoločnosti. Kristus na tejto ikone má dlhé vlasy. Je znakom Krista, ktorý je vychádzajúcim slnkom, svetlom sveta. A podľa niektorých znamenajú zástup veriacich zjednotených so Spasiteľom (a ktorí sa stávajú akoby jeho korunou).

A nakoniec, Kristovu hlavu neobopína tŕňová koruna, ale koruna slávy. Táto koruna je znakom kráľovskej hodnosti. Je znakom Krista, ktorý premohol hriech a smrť a vstúpil do nebeského kráľovstva. A koruna zároveň zdôrazňuje svetlo a žiaru, ktorá vychádza z Krista po zmŕtvychvstaní. Je oslavou vzkrieseného Krista.

 

Zdroj: http://www.svetlozivot.ichtys.sk , http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/01/18/ikona-kriza-z-kostolika-sv-damiana/