Choď na obsah Choď na menu
 


Obrázok 

Hlava svätej Alžbety


„Nemôžem sa pozerať na svojho Pána s tŕňovou korunou na hlave, keď sama mám zlatú korunu.“  Sv. Alžbeta Durínska


Na pravom bočnom oltári Alžbetínskeho kláštora vo Viedni sú v krištáľovej schránke obrúbenej striebrom cez oktávu sviatku sv. Alžbety Durínskej (Uhorskej) vystavované jej relikvie - hlava a stehná.


Relikvie pochádzajú z rehoľného kostola so špitálom v Marburgu (v Nemecku, spolkovej krajine Hessensko), ktorý dala svätica postaviť. Tam bola aj pochovaná. V roku 1588 daroval vyššie spomínané relikvie arcivojvoda Maximilián kláštoru sv. Kláry vo Viedni, ktorý tiež dala postaviť kráľovná Alžbeta.  V dôsledku odovzdania relikvií bol zavedený alebo aspoň slávnostnejšie celebrovaný sviatok sv. Alžbety v kostole sv. Kláry vo Viedni, pretože už o sedem rokov neskôr udelil pápež Pavol V. na dobu desiatich rokov rehoľníčkam i veriacim plnomocné odpustky, ktoré ďalší pápeži po ňom obnovovali.

Keď bol v dôsledku jozefínskych reforiem zrušený kláštor sv. Kláry, prenechal cisár Jozef II. relikvie konventu alžbetínok. V tom čase dali vyhotoviť aj striebornú korunu, ktorá dodnes zdobí hlavu svätice.


V priebehu času sa vynorili pochybnosti o pravosti relikvií, preto na prosbu matky predstavenej Anny Barbary preskúmal svätiaci biskup Viedenskej arcidiecézy Edmund Mária gróf z Artzu a Lassay, relikvie, aj autentické svedectvá o nich. Výsledkom skúmania bolo cirkevné potvrdenie ich pravosti. To sa stalo v roku 1782. A v roku 1846 potvrdil vtedajší viedenský svätiaci biskup Matthias Pollitzer pri príležitosti opravy schránky, v ktorej sú relikvie uložené, pravosť hlavy i obidvoch stehenných kostí sv. Alžbety a obnovil súhlas vystavovať ich v chráme na uctievanie.

 
V časoch reformácie už nemohli byť v Marburgu vystavované relikvie na uctievanie, lebo kostol sv. Alžbety padol do rúk protestantov a pri skúmaní v roku 1608 boli nájdené v dosť schátralom stave. Preto bolo šťastím, že sväté relikvie boli v tomto kostole tajne pochované, aby ostali uchránené pred ďalšou profanáciou. V roku 1718 bol hrob opätovne otvorený, našla sa v ňom železná schránka so zvyškami relikvií a tajne bol znovu zatvorený. Pri reštaurovaní kostola v roku 1854 bol hrob i schránka opätovne otvorený. Podľa výpovede očitých svedkov žiarili relikvie ako diamanty a skveli sa ako najčistejší kryštál. Spísali zápisnicu a hrob znovu zatvorili
.

Zdroj http://www.assisi.sk/

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.