Choď na obsah Choď na menu
 


Ako sa učiť...

20. 6. 2009

                       Ako sa učiť efektívne

 

Mnohým táto otázka chodila hlavou. Mnohým ešte bude. Pokúsim sa nájsť odpoveď, kedy je najlepšie sa učiť a kedy je dobré oddychovať a dať si od učenia pokoj.

V podstate tu záleží na tom, kto je aká osobnosť. Niekomu sa učí dobre poobede, inému ráno, inému v noci. V nejakom súčte platí, že ráno (s predpokladom, že v noci človek spal) je mozog oddýchnutý a bez zbytočných rušivých informácií. Preto sa aj ráno učí najlepšie. Možno z nejakého iného hľadiska sa niekto radšej učí poobede, ale nesmieme zabúdať, že sa učí mozog, nie človek.

Učiť sa ráno

Pre mozog je nasávanie informácií najlepšie hneď ráno. Poobednajšie hodiny sú výborné na opakovanie látky – ráno nasadíš informácie do neurónových spojení v mozgu, do krátkodobej pamäte. Poobede, keď si opakuješ už niečo z predošlých učení, informácie sa dostávajú do dlhodobej pamäte.

Veľa ľudí ranné učenie podceňuje, preto často nestíha, čo má za následok vyťaženosť astres. A ako sa učiť ráno, keď je človek vtedy v škole? Jednoduchý trik je na to: učiť sa priamo počas vyučovania = byť pozorným poslucháčom výkladu.

Tu je kameň úrazu, pretože trénovaný človek dokáže vydržať pozorným k hovorenému maximálne 20 minút. Potom potrebuje prestávku aspoň 5 minút alebo zmenu stavu, na ktorý sa môže poslucháč upriamiť. Dobré je vtedy na hodine, ak učiteľ povie vtip, alebo zadá nejakú aktivitu. Učitelia napriek tomu často robia výklad látky aj dlhšie, ako je spomínaný interval pozornosti, čo ma za následok odtrhnutie pozornosti žiaka od témy a strácanie sa v učive po pokuse opäť chytiť krok s výkladom.

Nedržať sa striktne toho, čo je na tabuli

Predísť tomu, že človek stratí pozornosť pri výklade, sa dá jednoduchou cestou. Nedržať sa presne toho, čo sa deje pred tabuľou. Vziať si nejaký príklad zo života a naň aplikovať to, o čom učiteľ hovorí. Počas hodiny. V mysli si to predstaviť. Totozasnívanie bude úzko spojené s látkou a žiak/študent nestratí niť. Síce nebude mysľou prítomný pri všetkých slovách, čo učiteľ povedal, ale bude premýšľať nad niečím k veci. Známky nie sú predsa obrazom našich skutočných vedomostí, preto netreba všetko vedieť dokonale.

Zabúdanie v pokoji

Nesmieme zabúdať, že dôležitou funkciou mozgu je zabúdanie. Mozog by nezniesol také kvantum informácií, ktoré doň vchádzajú. Preto veľa ľudí nemá rado veľké mestá, veľa svetiel, ktoré menia na intenzite, či hlučné prostredie.

Ak niečo zabudneš, nelám si hlavu. Mozog vie, čo robí. A pokiaľ chceš niečo vedieť dokonale, opakuj si to v pravidelne nepravidelných rytmoch. Iba tak sa naučíš to, čo nechceš zabudnúť.

Oddychuj

Neodmysliteľná súčasť každej námahy je oddych. Je známe, že svaly rastú nie počas námahy, ale počas oddychu po námahe. Ak fyzická kondícia úzko súvisí s tou psychickou (a naopak), je potom jasné, že ak naučíš mozog niečomu novému, daj si oddych. Až vtedy skutočne mozog ukladá do dlhodobej pamäte. Práve na to slúži spánok. Nedostatok spánku môže spôsobovať zabúdanie tak, ako preťaženie učením sa.

Pred menšími testami, skúškami, písomkami je dobrý oddych tak jeden, dva dni. Pretože tie vyžadujú prípravu v relatívne krátkom čase. Po krátkom čase intenzívneho učenia sa potrebuje mozog oddych. Jednoznačne. Musí si sám získané informácie spracovať a usporiadať. Tam mu len ťažko pomôžeš. Preto stačí kratšia prestávka, lebo je to menej informácií naraz.

Ak chce človek pred nejakým testom, písomkou, skúškou deň-dva oddychu, musí sa začať učiť skôr, ako deň pred skúškou ;-) . To je už na každom osobitne.

Pred väčšími skúškami ako sú štátnice, maturity a im podobné, je dobré učiť sa dlhší čas. Napríklad aj dva mesiace, aby mozog vedel s informáciami ľubovoľne narábať. Nie je dobré sa to učiť narýchlo, lebo to potom nemá zmysel. Pred takouto skúškou je dobrý oddych tak jeden týždeň. Nevenovať sa škole, ale úplne niečomu inému. Celkovo tvoj organizmus potrebuje vypnúť, resp. prepnúť na iné myšlienky.

Ako teda na to učenie, tak nejak celkovo

  1. Učiť sa hneď po škole, pretože si dobre zopakuješ to, čo sa človek snažil naučiť počas vyučovania,
  2. v piatok po škole treba dať oddych,
  3. týždeň pred dôležitou skúškou sa neučiť,
  4. deň pred bežnou skúškou sa neučiť,
  5. učiť sa priebežne.

Metóda učenia sa: málo je viac, veľa je málo

Všetko stojí a padá na starostlivom pláne činnosti. Dané predpísané učivo sa rozdelí na menšie celky, ktoré sa človek učí v určitý čas denne. Napríklad jeden celok by tvorila téma tvorivosť (prípadne akákoľvek iná téma z inej oblasti), a tú tému je potrebné prejsť v jeden deň. Bez zbytočných navyšovaní učiva. Dôležitá je pozornosť, pretože bez nej to bude len čítanie „jedným okom dnu, druhým okom von“.

Ďalej je dôležité, aby sa každá téma z celkového učiva zopakovala minimálne dvakrát. Komu stačí raz, má o to menej učenia. Či je opakovanie hneď po sebe, alebo až po prejdení kompletného učiva, to nehrá úlohu. Každému to vyhovuje inak. Osobne ale odporúčam opakovanie až po celom cykle otázok (tém, menších celkov). Platí, čím viac opakovaní, tým si to váš mozog lepšie zafixuje.

Zaujímavosťou je to, že táto metóda umožňuje naučiť sa každému akúkoľvek oblasť ľudského poznania. Stačí sa denne prinútiť sústrediť pozornosť na maximálne jednu hodinu danej látke a nič viac.

Spočíva to v tom istom, ako sa učíme nejakému športu. Keď vás chytí napríklad basketbal, idete si každý deň (ak je to možné) zahádzať prípadne zahrať s ostatnými tak na dve hodiny. Viac sa cez deň tomu netreba venovať a ešte vás to aj baví. Časom sa vaše pohyby tak zdokonalia, že basketbal budete vedieť hrať na kvalitatívne vysokej úrovni. Pri basketbale sa jedná o učenie psychomotorické, pri učení sa na teoretickú skúšku sa jedná o učenie psychické. V podstate je to ale stále to isté – získavanie poznatkov, vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov, …

Učenie vás musí predovšetkým baviť. Treba si v tom nájsť určitú záľubu, presvedčiť sa o tom. Pretože človek sa najľahšie učí vtedy, ak ho niečo baví. Na začiatku toto ide ťažko, pretože učenie väčšinou nikoho nebaví. No keď sa dostaví prvý úspech, zistíte, že to má svoje miesto vo vašom voľnom čase.

Prestávkujte každých 20 minút. Váš mozog sa nedokáže plnohodnotne sústrediť dlhšie ako 20 minút. Jeho pozornosť začne kolísať a začne sa brániť zabúdaním a výpadkami. Pokiaľ sa učíte 60 minút, váš mozog si zapamätá najviac z prvých 10 minút a z posledných 10 minút. Zvyšných prostredných 40 minút si buď nezapamätáte, alebo len preletíte s myšlienkami niekde inde. Odstráňte tých 40 minút tým, že pôvodných 60 si rozdelíte na: 20 minút učenia, prestávka 5 minút, 20 minút učenia, prestávka 5 minút, 20 minút učenia, a tak ďalej. Počas tých piatich minút by si mal mozog dostatočne dobre oddýchnuť na to, aby dokázal náležitú pozornosť venovať v ďalšej časti venovanej vzdelávaniu sa.

Jedzte to, čo vám chutí bez prejedania sa. Tým budete mať, a hlavne váš mozog, energiu pri učení sa. Psychickú prácu, ktorú zo seba vydávate pri učení, kompenzujte fyzickou – šport, kopanie jám, … Inak sa zbytočne unavíte a učenie vás prestane baviť.

Získané vedomosti si potom zapamätáte dlhšie, ako pri koncentrovanom učení sa, pretože prechádzajú do dlhodobej pamäti, kde sú trvácnejšie.

Takže, ako sa učiť bez stresu a účinne:

  • učte sa málo, pokiaľ možno každý deň,
  • opakujte si učivo po určitom čase, a to minimálne dvakrát,
  • učte sa pozorne a nerozptyľujte sa ničím,
  • jedzte jedlá obsahujúce vitamín B a bielkoviny – odbúravajú stres,
  • športujte, namáhajte svoje svaly a vytrvalosť.

Zdroj: sietlook.org