Choď na obsah Choď na menu
 


Púť do Santiaga de Compostela

1. 10. 2009

Púť do Santiaga de Compostela - Buon Camino

Obrázok



Chcela by som sa aj ja podeliť s mojimi zážitkami, ktoré som zažila na púti do Santiaga de Compostela. Táto púť je známa na celom svete, celá trasa má až 900km, ktorá sa začína už vo Francúzsku. Niektorí putujú k hrobe sv. apoštola Jakuba celú trasu, niektorí ju začnú putovať posledných 100km a niektorí si vyberú časť, ktorú chcú prejsť.  Putuje sa  pešo alebo na bicykli,.. Čo každého fascinuje aby zanechal domov a išiel niekoľko kilometrov s ťažkým batohom na chrbte? Všetci títo pútnici musia bojovať s únavou, bolesťou, slnkom či vetrom, či sú starí alebo mladí, muži alebo ženy, veriaci alebo neveriaci – všetci tam idú s nejakou túžbou. Nie cieľ je dôležitý, ale cesta. Cesta mení naše srdcia.

 

 

Púť je úžasná vec, pretože človek si pri nej uvedomuje každodenné drobnosti, má čas sa pozastaviť, vychutnávať, stretáva sa sám so sebou... má viac času na Boha.

 

V mojom prípade to Boh  nádherne všetko vymyslel :) Na poslednú chvíľu som sa dozvedela, že nebudem môcť ísť do Talianska, kde som veľmi chcela ísť. Na druhý deň som sa stretla s jednou mojou kamarátkou Miriam v BA, ktorej som spomínala, že by som išla do Santiaga na 2. európske stretnutie františkánskej mládeže, ale že ešte nie som prihlásená. V ten istý deň večer mi volala, že si píše s františkánom Františkom, ktorí to má na starosti, že´ak chcem, tak  sa musím hneď rozhodnúť, pretože ide posielať zoznam účastníkov do Španielska. Tak som ešte volala kamarátke Marianke, nech mi poradí ako sa mám rozhodnúť. Veľmi jej za to vďačím, že mi správne poradila. Santiago ma nikdy nejako nelákalo, ale teraz viem, že každý kto tam ide, tak sa tam chce vrátiť. Týždeň som mala ešte na pobalenie, medzitým sa bratia kapucíni vrátili zo Santiaga de Compostella, ktorí tam boli stopom a stihli nám ešte vyrozprávať ich nezabudnuteľné zážitky.

 

 

7. a 8. august 2009 (piatok, sobota)


Naša púť sa začala svätou omšou u františkánov v ich kaplnke v Bratislave, bolo nás spolu 42 (z toho dvaja františkáni, jedna františkánka, traja Česi a ostatní sme boli my mládež). V autobuse sme sa pozoznamovali, pozreli si nejaké filmy a 8hodinovú povinnú prestávku sme strávili na francúzskej riviére v Marseille pri mori - môj prvý pobyt vo Francúzsku. Nie každý chcel stráviť čas pri mori, tak sme sa rozhodli ísť do mesta pozrieť krásny prístav a baziliku Notre Dame della Garde, ktorá bola na kopci.

ObrázokObrázok

 

 

 

Ako 7členná skupinka sme sa rozhodli nasadnúť na miestny autobus a poviezť sa. Vystúpili sme a polhodinu sme šľapali k bazilike, celú cestu sme hľadali WC, ale stále sme nič nemohli nájsť až pri bazilike. Z baziliky bol nádherný výhľad na celé obrovské mesto. Boli sme veľmi šťastní, že sme správne využili čas a išli sa pozrieť na toto miesto.

Cestou späť sme sa rozhodli, že pôjdeme k nášmu miestu stretnutia pešo, čo nám dalo dosť zabrať, pretože to bol kus šľapania - predpríprava púte :) Mali sme sv. omšu a po nej nám oznámili, že tí, ktorí boli celý čas pri mori chcú sa pozrieť do tej istej baziliky, v ktorej sme my boli. Ale tentokrát sme sa tam priamo vyviezli naším autobusom.

 

9. august (nedeľa)

V nedeľu poobede sme prišli do mesta León, kde bolo miesto stretnutia všetkých účastníkov.

Obrázok

 

Stihli sme si predtým ešte pozrieť centrum mesta a sv. omšu sme mali v kapucínskom kostole. Išli sme sa rýchlo ubytovať do telocvične, kde sme dostali pútnicky balíček (ruksak, tričko, brožúrky s pesničkami a programom) Všetkých účastníkov rozdelili do 4 skupín po cca 250 ľudí a podľa toho nás rozdelili do telocvične a potom sme spoločne s nimi 2 dni putovali. My sme boli v skupine s Talianmi a Španielmi. Večer sme išli do mesta, kde sme mali spoločný program na námestí.

 

 

 

 

 

 

Obrázok

 

 

 

 

Najprv sme dostali večeru (rybu) a potom sme sa predstavili všetky štáty svojimi vlajkami, mali sme hudobný program (Františkáni hrali a spievali) a potom  na pódium priniesli damiansky kríž, pretože cele toto stretnutie sa nieslo v duchu sv.Františka. Tu si môžete pozriet prinesenie damiánskeho kríža: www.youtube.com/watch

 

Na záver sme sa presunuli do baziliky na bohoslužbu slova s miestnym biskupom.  Išli sme spať okolo polnoci a museli sme vstávať skoro ráno, pretože o šiestej sme vyrážali s autobusmi na určené miesto..

 

 

10. august (pondelok)

 

Prvý deň putovania sme začali na najvyššom vrchu Gruz de Ferro, kde nás vyviezli autobusy.

Obrázok

 

Gruz de Ferro (1505m) je najvyšší vrch na ceste do Santiaga, podľa tradície sem pútnici niesli kamene zo svojho rodného kraja. Vyviezli sme sa tam piatimi autobusmi a začali sme putovať. Putovali sme 20km, keďže sme boli na najvyššom vrchu, tak sme cely čas iba zostupovali, čo dalo dosť zabrať našim nohám. Putovali sme vždy v nejakých skupinkách, až sme prišli do mesta Molinaseca – kde sa niektorí vykúpali, ovlažili si nohy a dostali sme obed o 15hod.

 

Obrázok

 

A potom nás odviezli autobusy na naše nové ubytovanie – Ponferrada do telocvične, kde bolo asi 5 spŕch pre ženy, tak našim pravidlom sa stalo, že kto skôr príde, tak  môže menej času stráviť čakaním. Poobede sme išli do mesta ku kostolu, kde sme mali prednášku každý v svojom nárečí na tému: Modlitba sv. Františka a potom sme boli v skupinkách a odpovedali sme na otázky.

 

 

Najvyšší, slávny Bože,

Aký je môj obraz Boha?

Kto je pre mňa Kristus?

Osvieť temnoty môjho srdca

Ako bojuješ s temnotou – hriechom vo svojom živote?

Modlíš sa o pravé svetlo, aby si poznal čo chce Pán od teba?

A daj mi pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku

Čo pre teba znamená mať pravú vieru?

Čo robíš pre jej posilnenie?

Ako sa rozhoduješ v pochybnostiach?

Kam smerujú tvoje túžby srdca na ponuky sveta (sláva, moc, bohatstvo, spoliehanie sa na svoje sily)

Ako vieš využiť vedomie, že láska ti pomáha stavať sa stále viac Božím obrazom?

Múdrosť a poznanie, Pane, aby som plnil tvoj svätý a pravdivý príkaz.

Ako vnímam udalosti v mojom živote v súvislosti s Božou vôľou?

Záleží mi na tom, aby som vo svojom živote uskutočňoval to čo poznávam v modlitbe?

Akým konkrétnym rozhodnutím, predsavzatím chceš začať kráčať za Kristom?

 

Večer sme mali spoločnú sv. omšu po španielsky a tam sme zistili, že všetci  máme svoje zvyky v rámci liturgie (vstávanie, sedenie, kľačanie, znak pokoja) v ktorých sme nejednotní. Večeru sme dostali večer o 22hod aj s balíčkami na ďalší deň, pretože slnko u nich oveľa neskôr zapadá ako u nás, a preto sme chodili aj neskôr spať.

 

11. august (utorok)

 

Nasledujúci deň nás znova vyviezli na určené miesto odkiaľ sme mali znova putovať. Upozornili nás, že kto nevládze nech radšej ide autobusom, lebo znova to bude 20km túra. 2 dievčatá si to z nášho autobusu rozmysleli aj ja som nad tým tiež uvažovala, lebo ma veľmi bolelo predkolenie, z toho zostupovania. Povedala som si, že čo by to bola za púť, musím sa prekonať napriek bolesti, obetovať to a ísť. Na začiatku tohto putovania sme museli vyjsť na kopec a odtiaľ sme išli dosť dlho po rovnom chodníku. Tentokrát som sa nepridala k žiadnej skupinke, chcela som ísť kus trasy sama a potichu. Bol to veľmi požehnaný čas, bol to čas s Bohom, obdivovala som naaaadherne hory, ktoré boli okolo nás, chválila som ho za všetko na čo som si spomenula a všetko som mu odovzdávala. 

 

Obrázok

Obrázok

 

Mala som pocit ako keby som išla po hrebeni, bolo tam užasne. Postupne som aj ja niekoho dostihla alebo niekedy mňa niekto dobehol. Bolo to milé, raz som sa ocitla v skupinke Talianov, tak som sa pokúsila počúvať či budem niečo rozumieť. Na rôznych odbočkách čakali dobrovoľníci, aby nám ukázali správny smer, lebo  značenie bolo zle a deň predtým sa nejaké dievča po ceste stratilo.

 

Obrázok

 

 

Spoločne stretnutie sme mali pri rieke, v ktorej voda bola dosť ľadová, ale našli sa niektorí odvážlivci (františkáni), ktorí tam skočili., naobedovali sme sa, oddýchli sme si a autobusy nás vyviezli na ďalšie ubytovanie. Tentokrát sme pri sprchach dlho nečali, pretože voda bola studená, a nebol dôvod tam vytvárať dlhé rady. 

 

Témou ďalšej prednášky bolo utrpenie. Ponúkam niekoľko otázok na sebareflexiu:

  1. Keď sa ocitneš pred veľkou bolesťou, pred zlyhaním, .. ako sa správaš? Ľutuješ sa? Obviňuješ iných? Ako reaguješ?
  2. Kto ti stojí nablízku, keď potrebuješ niekoho? Cítiš sa pochopený a prijatý? Ako by si chcel, aby ti pomohli?
  3. Máš duchovného vodcu – spovedníka? Veríš, že ti môže pomôcť?
  4. Aký máš postoj – vzťah k Eucharistii a ku sviatosti zmierenia?

Obrázok Večer sme mali spoločnú omšu po taliansky, navečerali sme sa a my Slováci sme ešte nacvičovali tančeky na spoločný program v Santiagu.

Večer  okolo 23hod sme sa dozvedeli, že dievčenské záchody sa upchali a že mame používať chalanské záchody s tým, že papier mame vyhadzovať do pripravených igelitových vriec.

 

 

 

12. august (streda)

 

Obrázok V stredu doobeda sme sa stretli na jednom mieste všetci účastníci, vypočuli sme si príhovor generálneho predstaveného františkánov, zaspievali sme si, vypočuli sme si nádhernú pesničku the road to Santiago od jedného anglického účastníka púte, ktorý ju zložil na túto príležitosť a spoločne sme putovali 5km priamo pred katedrálu sv. Jakuba.

 

 

 

Obrázok Privítali nás hudobníci s gajdami a plno ľudí na námestí. Pofotili sme sa a išli sme sa ubytovať do školy La Salle kúsok od kostola sv. Kláry, každá krajina bola ubytovaná v nejakej triede. Niektorým prišlo v priebehu dňa nevoľno, alebo hnačkovali – dôsledok bolo nezvyk na jedlo a zmena prostredia. Sv. omšu sme si mohli vybrať, buď pôjdeme na španielskotaliansku alebo na nemeckoanglicku.

 

 

Večer sme mali iba pre nás otvorenú katedrálu, kde sme mali nočné bdenie so sviečkami a potom sme všetci išli objať sochu sv. Jakuba a pomodliť sa pri pozostatkoch sv. Jakuba.

 

Obrázok

 

 

 

13. august (štvrtok)

 

 

Obrázok

 

Vo štvrtok sme sa mohli konečne chvíľku dlhšie vyspať a potom sme išli do haly kde sme mali sv. omšu s biskupom, vypočuli sme si svedectva.

 

Obrázok

 

Poobede kto chcel mohol ísť na adoráciu do kostola sv. Kláry, kde bol damiansky kríž a na záver sme dostali každý osobitne požehnanie od kňaza. Večer sme sa znova všetci stretli v hale kde sme sa každý národ predstavili s nejakým tancom alebo niečím typickým pre každú krajinu.

 

14. august (piatok)

 

Slovenskú sv. omšu sme mali u karmelitaniek spolu s Poliakmi, ktorých bolo iba 8. Doobeda sme sa všetci odviezli autobusmi do Muxie k Atlantickému oceánu (koniec sveta) kde sme sa mohli okúpať a poobede sme mali kajúcu pobožnosť.

Obrázok

 

Obrázok

 

 

Obrázok

 

 

 

.

Najprv sme sa modlili pri sviečkach, dotkli sme sa zeme ako symbol našej ľudskosti, úbohosti a potom sme si išli namočiť ruku do oceánu ako znak nášho znovuzrodenia, krstu. A po tichu sme sa odobrali 5km ku kostolu. Bol to úžasný zážitok. Po príchode ku kostolu sme mali ešte kajúcu pobožnosť a potom sme mali možnosť sa ísť vyspovedať pri západe slnka nad oceánom.

 

 

Obrázok

Obrázok

 

Po západe slnka začala zábava pri príležitosti 800výročia založenia františkánov. V noci sme sa potom vrátili do Santiaga.

 

15. august (sobota)

 

Poslednú spoločnú sv. omšu sme mali v kostole sv. Františka. Biskup nás v kázni povzbudil, aby sme boli taký radikálny ako bol sv. František a aby sme otvárali Ježišovi každý deň svoje srdce.

 

Obrázok

 

Na konci sv. omše vyhlásili, že ďalšie európske stretnutie františkánskej mládež bude v roku 2012 na Hore sv. Anny v Poľsku.  Poslednýkrát nám zaspieval anglický účastník púte z hĺbky svojho srdca pesničku The road to Santiago. Záznam si môžete pozrieť na tejto adrese:

 www.youtube.com/watch    

 

Tu sú slová:

 

Here I go. Close to You.

On the road to Santiago.

Peace and Good.

Give to you.

On the road to Santiago.

To Santiago.

Verse

I can see the footsteps go before me.

Many have walked this pilgrim's road.

St. Francis of Assisi took this journey.

With Jesus by my side, I'm not alone. No.

Everything I own I can't take with me.

I've got to leave it all behind and walk along.

 

 

Obrázok

Tu je na záver ešte  prezentácia z rôznych fotiek aj s hudbou:   
www.youtube.com/watch

 

Buon camino!